Autonomous University of Barcelona v prvom rade udrie našinca svojim kampusom, ktorý sa síce nachádza na kraji Barcelony (cca 45 min cesty do centra mestským vlakom v rámci MHD), avšak svojou rozlohou a obsiahlosťou sa dá považovať za mesto v meste. Nachádzajú sa tam nielen všetky fakulty, vedenie školy a internáty, ale aj mnoho iných vecí typu posilovne, vonkajšie ihriská, verejný bazén, reštaurácie, supermarket a aj (hlavne) bary. Toto v spolupráci s večne živými rozsiahlymi internátmi tvorí príjemnú kombináciu študentského a normálneho života, a musím sa priznať že asi až tam som pochopil pravý význam slova "študentský život". Univerzita bola výnimočná hlavne svojou atmosférou, ktorá bola poznačená politickými udalosťami (stále silné dozvuky uväznenia katalánskych politikov), a vyznačovala sa aktívnym zapojením študentov do spoločenského života, čo však prinášalo aj problémy (napríklad zapálené smetiaky ktoré blokovali cesty a ťažkoodenci rozháňajúci demonštráciu tak raz za 2-3 mesiace), no taktiež bola iniciátorom mnohých kultúrnych udalostí, ktoré ma prekvapili svojou bohatosťou a intenzitou, v akej sa konali. Mnohé výlety, koncerty a podujatia boli (môžem povedať že až dennou) súčasťou diania na kampuse a pokiaľ k tomu pridáme ideálne teplé prímorské podnebie tak mal človek pocit že je skôr na dovolenke ako na štúdiu. Čo sa týka priestorov, tak sú tvorené brutalistickým štýlom, ktorý je v Španielsku nie až tak častý, ale pre našinca absolútne bežný, čiže sa človek občas cíti ako keby bol na nejakej domovskej univerzite postavenej koncom 70-tych rokov.